Etiketa neplodnosti I. časť – Čo určite nepovedať páru, ktorému sa nedarí počať dieťa.

Etiketa neplodnosti I. časť – Čo určite nepovedať páru, ktorému sa nedarí počať dieťa.

Aj napriek tomu, že počet párov trpiacich neplodnosťou stále viac a viac rastie, ešte stále sú ich blízki až žalostne neinformovaní o tom ako čo najlepšie pre nich zabezpečiť emocionálnu podporu počas tohto bolestivého obdobia.

Neplodnosť predstavuje naozaj veľmi zraňujúci boj. Táto bolesť je podobná smútku nad stratou milovaného človeka, ale predsa je v niečom iná a unikátna, pretože sa jedná o stále sa opakujúci smútok. Keď zomrie niekto milovaný, musíme sa zmieriť s tým, že sa už proste nevráti. Nie je šanca, že vstane z mŕtvych a tak to časom prijmeme.

Čo sa však týka neplodnosti, každý mesiac pre ľudí snažiacich sa o dieťa predstavuje rovnakú rovnicu: nádej = sklamanie. Veria, že snáď tento mesiac to už vyjde…bez ohľadu na diagnózu…bez ohľadu na výsledky. Zvlášť sa to dotýka veriacich manželov, ktorí aj napriek nepriaznivej prognóze lekárov proste veria Bohu a Jeho sile. Idú z liečby do liečby a vždy ich sprevádza veľká nádej a trpké sklamanie po jej ukončení, pretože sa stav proste nezlepšil. Človek, ktorý po niečom veľmi túži sa nikdy dôsledne nepripraví na zlé výsledky. A aj napriek snahe byť nad vecou alebo adekvátnej liečbe, prichádzajú zlé správy znovu a znovu a oni opäť zažívajú obrovský smútok a sklamanie.

Neplodnosť je beh na dlhé trate. Nedeje sa len mesiac, dva, u niektorých to trvá celé roky, desaťročia a zanecháva obrovské jazvy na duši, ale i na tele. Zatiaľ čo počet invazívnych i menej invazívnych vyšetrení sa za ten čas zvyšuje, ich bankový účet má presne opačnú tendenciu, stenčuje sa. A to už nehovoriac o skrytej stránke celého tohto procesu akou je strata sebaúcty.

Väčšina ľudí nevie ako reagovať, a tak povedia niečo nevhodné, čo ich blízkych ešte viac zraní. Vedieť, čo v takomto prípade nepovedať predstavuje polovicu úspechu v snahe pomôcť.

1. Nehovorte im vety typu „Keď sa uvoľníte, hneď sa vám zadarí“ .

Samozrejme, je povzbudzujúce počuť príbeh, keď sa niekomu po dlhom čase dieťa podarilo akurát vtedy, keď sa na to vykašľali, ale keď to počujete tisíckrát ( a verte, že za tie roky sa nakopí množstvo príbehov a ochotných rozprávačov), už vás to trošku privádza do zúfalstva a hnevu. Čo vás po tom, chcete, aby sa to podarilo VÁM! Nemiešajte sa im do metód liečby, nedávajte im svoje rady. Každá nevyžiadaná rada sa nazýva poučovanie. Neznechucujte ich svojimi pochybnosťami o ich častých návštevách lekárov. Niekedy „vykašľať“ sa na všetko nie je riešenie. A ak máte fyzický problém, tak ho proste máte, žiadne „nestresovanie“ a uvoľnenie vám v tom nepomôže.

2. Nepodceňujte ich problém, neznižujte ich prežívanie, nevyratúvajte, čo horšie sa ešte mohlo stať.

Neschopnosť počať dieťa dolieha na ľudí po ňom túžiacich veľmi bolestivo. A keďže žijú medzi ľuďmi, sú obklopení „šťastnými“ rodinkami s deťmi. Kým oni robia aj nemožné, aby sa medzi nich takisto zaradili, jediné, čo sa im zatiaľ darí, je z diaľky sledovať ich šťastie a žiarliť. Kým ich okolie porodí deti a žije život ako rodina, neplodný pár sa vracia domov do ticha prázdneho domu. Pociťujú obrovskú prázdnotu a vôbec im nepomáhajú reči o tom, aby si to teraz užili, lebo si to môžu dovoliť a keď budú mať deti, tak už nebudú môcť. Dobromyseľné rady ako „cestujte, kým môžete“, „spíte, kým nemáte ku komu vstávať“, atď. v nich vyvolávajú len hnev a smútok. Alebo by ste povedali človekovi, ktorému práve zomrel blízky človek, že nech si to užíva a je za to vďačný, aspoň má viac času pre seba? Ako má mať niekto radosť z cestovania či vyspávania, keď zúfalo túži po dieťati?

A nakoniec, nevyratúvajte, čo horšie by sa mohlo prihodiť a že tá a tá trpí tým a tým. Komu to pomôže? Kto je konečnou autoritou na to, aby určil, čo je “najhoršia” vec, ktorá sa môže stať niekomu prihodiť?

3. Nehovorte, že asi dieťa nie je pre nich v pláne, keď sa im nedarí tak dlho.

Jedna z najkrutejších vecí, aké môžete vysloviť, je: “Možno Boh s tebou nemá taký úmysel, aby si sa stala matkou.” Keď sa vžijem do pocitov ženy, ktorej to bolo povedané, môže ma akurát napadnúť: „Chcel mi tým naznačiť, že by som bol taká zlá matka, že Boh cítil potrebu, aby ma božsky sterilizoval? A čo tie ženy, ktoré idú na potrat, nestarajú sa o svoje deti, zneužívajú ich? Tie sú vhodné?“ Dokonca aj keď nie ste veriaci, komentáre typu “možno, že to tak nemá byť” , nie sú upokojujúce. Neplodnosť je zdravotný stav, nie je to trest od Boha alebo Matky Prírody.

4. Nehovorte pred nimi o svojom tehotenstve.

woman-23888      Tento odsek je určený tehotným ženám. Byť s vami je pre vašich neplodných priateľov veľmi ťažké a bolestivé. Vidieť vaše rastúce brucho je pre nich neustálou pripomienkou toho, čo nemôžu mať.

  • Pravidlo číslo jedna teda znie nehovorte o svojom tehotenstve pred nimi. Chápem, že keď ste tehotná, všetko je pre vás nové a máte plné právo ventilovať si to, ale nevyberte si na to práve týchto ľudí. Hoci sa možno budú snažiť vás vypočuť a podporiť, robia to len preto, lebo im na vás záleží a nechcú vás stratiť. Verte ale tomu, že ich bolí každé slovo o vašom stave.

  • Buďte citlivé k ich emóciám a dajte im priestor a čas potrebný na to, aby sa s tým zmierili. Nevynucujte si pozornosť pre seba alebo svoje dieťa, neurážajte sa. Oni vás neodmietajú, snažia sa len bojovať s vlastnou bolesťou. Potrebujú si na to zvyknúť.

  • Nesťažujte sa pred nimi na problémy súvisiace s vaším stavom. Viete, ako veľmi by vaša priateľka túžila vracať v dôsledku ranných nevoľností alebo sa v noci nevyspať pre veľké brucho a boľavý chrbát, pretože by to znamenalo, že môže mať dieťa?

5. Neklebeťte o ich stave

Liečba neplodnosti je veľmi intímna záležitosť, čo je aj dôvodom, prečo sa mnohé páry rozhodnú podstúpiť túto starostlivosť tajne. Klábosením či už v dobrom úmysle sa z toho vyrozprávať, lebo vás to trápi alebo zo zlomyseľnosti, lebo ich nechápete, im v tom nijako nepomáhate. Rešpektujte ich súkromie a všetky informácie, ktoré sa k vám dostanú, si nechajte pre seba. Oni si prechádzajú peklom, nechcete k tomu prispievať aj vy, že nie?

mother-10516

Ako povedať svojím blízkym, že máme problém počať dieťa  a  požiadať ich o pomoc a podporu

Ako povedať svojím blízkym, že máme problém počať dieťa a požiadať ich o pomoc a podporu

Rovnako ako väčšina žien, pravdepodobne aj vy beriete vašu momentálnu neschopnosť počať dieťa ako veľmi súkromnú a citlivú záležitosť. Už pri povrchnej zmienke o vašom probléme sa cítite nepríjemne, trápne a zahanbene. Aj keď si vravíte, že je to predovšetkým záležitosť vás oboch, zadržte. Vaši najbližší majú právo vedieť, čo sa s vami deje. Nehovorím o rodine, ktorá do vás pri každom stretnutí rýpe ohľadom vášho budúceho potomka a uštedruje múdre “životné” rady… Hovorím o najbližších, ktorým na vás naozaj záleží, milujú vás a trápia sa pre vás. Ako im to teda oznámiť tak, aby to bolo čo najmenej bolestivé pre obe strany? Ako ich požiadať o pomoc a podporu, ktorú práve teraz tak potrebujete? A ako vlastne vyjadriť svoje potreby, keď ani sama neviete, čo okrem dieťaťa by ste viac potrebovali?

1. Povedzte im zjednodušenú pravdu

Na začiatok stačí, ak im jednoducho poviete pravdu. Nezachádzajte do detailov, to momentálne nie je potrebné. Riaďte sa svojím jemnocitom, príliš sa do toho nezamotávajte. Je len na vás, čo im poviete a čo si už chcete nechať pre seba. Uvidíte ako sa tento rozhovor vyvinie, každopádne sa nenechajte zatiahnuť do debaty, ktorá vám už nie je príjemná. Vaši najbližší majú právo vedieť, čo sa s vami deje a čo prežívate, je však na vás, čo všetko s nimi chcete zdieľať. Neočakávajte, že vás úplne pochopia, to ani nepotrebujete. Pravdepodobne vám začnú hneď dávať dobre myslené rady. Nie je to preto, že by vás poučovali, len im na vás záleží a chcú vám pomôcť. Preto sa nenechajte strhnúť emóciami pri každej ďalšej rade, ktorú ste už asi počuli aj predtým. Neuzatvárajte sa pred nimi, vaša rodina, vaši najbližší, to je pevný múr, ktorý vám môže pomôcť prečkať tú zúriacu paľbu okolo vás a vo vás.

2. Exaktne vyjadrite svoje potreby

Namiesto dobre mienených rád a ponaučení z ich strany ich požiadajte o pomoc a podporu. Vysvetlite im, že to, čím prechádzate, je naozaj veľmi ťažké a bolestivé a potrebujete niekoho, kto by vám vlial nádej a povzbudenie. Naučte sa definovať svoje očakávania presne. A ak teraz ani netušíte, čo potrebujete, tak sa naučte vyjadrovať svoje momentálne potreby hneď a namieste. V praxi to vyzerá takto: “Objímeš ma? Potrebujem vedieť, že si so mnou…” “Nič nehovor, chcem teraz len mlčať…” “Urobíš mi niečo dobré na jedenie? Nevládzem sa ani hýbať…”, atď…

3. Rada na odbitie vytrvalých “rýpačov”

Nemajte potrebu vysvetľovať vašu situáciu každému, je to vaša osobná vec. A čo odpovedať na neustály prílev otázok o tom, na čo vlastne čakáte? Jedna moja známa to vyriešila priam šalamúnsky. Keď už mala dosť tých všetečných otázok ohľadom tehotenstva a detí, obtelefonovala celú svoju aj manželovu rodinu s prosbou, aby sa za nich modlili. Všetci zareagovali tak ako očakávala – nielenže im konečne dali pokoj a už nikdy nepočuli otázky o tom, kedy sa už konečne rozrastú, ešte sa za nich aj modlili a boli prajní. A o to predsa išlo či nie? :-)

Martina

Sú móda a starostlivosť o telo povrchné či nepotrebné?

Sú móda a starostlivosť o telo povrchné či nepotrebné?

Alebo od krémovania k meditácii…

 

Ak sa na nich pozeráte ako na povrchné, tak takými vo vašom prípade aj sú. Vaše oblečenie a vzťah k nemu, starostlivosť o vaše telo a všetko, čo s tým súvisí, sú natoľko povrchné, nakoľko ich za povrchné považujete vy sami. A naopak, sú natoľko duchovné a hlboké, nakoľko ich za také vy považujete. Odráža to len a len váš postoj k týmto aktivitám.

Môžete si nanášať krém na tvár a pritom myslieť na to, že je to len nutné zlo a strata času (inak by vás pleť možno pálila), robíte to s nechuťou a necitlivo k pleti. Alebo môžete robiť to isté, a pritom vnímať každý pohyb, ktorý pri krémovaní vykonávate, vaše pohyby sú jemné, ste k pleti nežná a zároveň si uvedomujete, že jej dodávate potrebnú vlahu a výživu (tí informovanejší vedia, že tým vypĺňajú medzibunkový priestor v koži, čím sa pleť vypína a vyzerá zdravšie).

Alebo si v obchode vyberáte oblečenie. So sebazaprením sa prehrabávate vecami na vešiakoch a keď už toho máte naozaj dosť, vezmete hocičo, čo vám ako tak sedí a dokážete sa na to pozrieť. Pomyslíte si, že je to len oblečenie a podstatné je predsa to, aká ste vo svojom vnútri. V tom druhom prípade presne viete, v akom oblečení sa cítite najlepšie a vystihuje to, aká ste vo svojom vnútri (pretože ste pozorná voči sebe a svojim pocitom). Oblečenie vyberáte s ľahkosťou a istotou a hlavne uvedomelo. Oblečenie je pre vás prostriedkom na sebavyjadrenie (všetci sa ním vyjadrujeme, či si to uvedomujeme alebo nie) a je pre vás dôležité, aby ste sa v ňom cítili naozaj dobre a krásna.

Do tretice. Češete si mokré vlasy. Trochu sa vám motajú, ale vy to nevnímate, prípadne sa na nich za to „hneváte“ a nadávate si, aké zlé vlasy to máte. Drhnete si ich, len nech sú rýchlo učesané a vy môžete ísť ďalej. Alebo viete, že mokré vlasy sú zvlášť náchylné na poškodenie, s láskou ich jemne rozčesávate riedkym hrebeňom a dávate pozor, aby ste ich neničili. Pri tom si predstavujete, ako sa vám vlasy jeden po druhom pekne narovnávajú a ukladajú sa jeden vedľa druhého. Robíte to s vďačnosťou za vlasy, ktoré máte a samotný proces česania si užívate. Hoci je to len česanie vlasov.

Na týchto príkladoch som ukázala, ako náš postoj zásadne ovplyvňuje, či starostlivosť o naše telo a čas jemu venovaný je len povrchná záležitosť a nutnosť alebo láskavá starostlivosť vychádzajúca z vďačnosti za telo, ktoré máme. Niekto to môže posunúť až do formy meditácie. Napr. ak celú svoju pozornosť venuje len tejto jedinej aktivite (napr. nanášaniu krému) a pritom vníma každý jeden pohyb, ktorý pri tom vykonáva, každý sval, ktorý sa dáva do pohybu, každý zvuk, ktorý počuje a pritom nemyslí na nič iné (alebo len na vďaku, ktorú cíti voči svojim telesným darom).

Tu si dovolím poznámku o vzťahu tela a duše, ako to vnímam ja. Ja ich považujem za rovnocenné. Naša duša by sa v tomto svete bez tela nemala šancu prejaviť. Cez telo vyjadrujeme svoje myšlienky a cez telo realizujeme a prežívame duchovné hodnoty, ktoré uznávame. A z druhej strany, telo bez duše je doslova len bezduché telo. Je absolútne neschopné a neživé. Preto si myslím, že je dôležité, aby sme svoju pozornosť a starostlivosť rozložili rovnomerne medzi telesné a duševné potreby a nezanedbávali alebo nepodhodnocovali ani jednu z nich (do hlbšej filozofickej roviny rozlišovania duše a ducha sa tu veru nepúšťam). Je nepopierateľný fakt, že naša duša a telo sa vzájomne ovplyvňujú.

Ja som bola kedysi dosť ignorantská voči svojmu telu. Starala som sa o neho, len preto, že si to vyžadovala napr. problematická pleť. Bola som k nemu pomerne drsná. Prejavovalo sa to aj v mojom vzťahu k jedlu, cvičeniu, noseniu ťažkých tašiek, prežívaniu chorôb a pod. Ako som rástla a zrela, začala som si viac uvedomovať potreby svojho tela a signály, ktoré ku mne vysiela. Postupne som zjemnela a spozornela aj voči svojmu telu a popri tom aj voči meniacim sa potrebám svojej duše. Život má takto viac farieb a je veselší, keď sa dokážem úprimne a naplno tešiť aj napr. z nového náramku, telového krému či krémovania samotného.

Možno si poviete, ja na také veci nemám čas!

Veď popri deťoch mám problém nájsť si čas len na obyčajnú sprchu. To dobre poznám, sama mám 3 malé deti a manžela celý týždeň preč. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že ak budete naďalej dlhodobo zanedbávať vlastnú spokojnosť a vaše potreby, vaše deti to budú cítiť vo vašej vlastnej nespokojnosti. Nielen vašim deťom prospeje spoznať fakt, že aj vy máte potreby, ktoré majú byť naplnené. V zmysle hesla spokojná mama, spokojné dieťa alebo spokojná žena, spokojný muž si začnite všímať, či popri starostlivosti o svoju rodinu, zákazníkov, kolegov, psíkov, projekty, celý svet atď., myslíte aj na seba.

Ja som si postupne našla spôsob, ako si užívať tú malú chvíľku pri rannej a večernej starostlivosti o pleť. Vnímam to ako čas, ktorý mi patrí a venujem si ho s láskou. Vyžaduje si to flexibilitu, ale dá sa to. Pravdepodobne vám záleží na tom, aby ste doma mali čistý koberec, sedeli na peknej sedačke, ale aj vaša pleť a telo potrebujú tú správnu starostlivosť. Oni sú tu s vami celý život, vaša sedačka len jeho časť.

Takže ešte raz. Starostlivosťou o svoje telo a pleť a zveľaďovaním svojej krásy vyjadrujeme vďačnosť za to, čo sme dostali. O to, čo si vážime, sa staráme s láskou.

Každá zmena správania si vyžaduje istú dávku snahy a každý zvyk sa dá nahradiť novým zvykom. Pri oblečení začnite tým, že si budete všímať vaše pocity v rôznom oblečení, ktoré nosíte. Kedy vaša duša jasá a telo pri chôdzi takmer tancuje a kedy oblečenie nosíte akoby so zaťatými zubami a snažíte sa na to, čo máte práve na sebe, radšej nemyslieť. Vidíte tú spojitosť povrchu s vnútrom?

Ak cítite, že sa chcete viac starať o svoje telo a vedieť, ako nakupovať oblečenie, v ktorom sa budete nielen výborne cítiť ale aj vyzerať, ale neviete kde začať a ako na to, rada vám poradím. Napíšte mi na mishastyle@pimi.sk.

 

 

Mgr. Michaela Pisoňová

Style Coach™

www.pimi.sk

Biblické ženy očakávajúcej viery

Biblické ženy očakávajúcej viery

Neviem, či ste si to niekedy uvedomili, ale vo Svätom písme nájdeme veľa neplodných párov – Joachim a Anna ( Máriini rodičia – zmienka o nich je v Apokrifnom evanjeliu svätého Jakuba  ), Elkán a Anna  ( syn Samuel /1Sam1,20/ ), Abrahám a Sára ( syn Izák /Gn17,15/, / Gn 21, 1-3/),  Izák a Rebeka ( deti Jakub a Ezau / Gn 25,21-22/), Jakub a Ráchel ( deti Jozef a Benjamín / Gn 30,1-2/), Zachariáš a Alžbeta ( syn Ján Krstiteľ Lk 1,36), Manue s manželkou ( Sdc 13)

Zoberme si takého Joachima a Annu. Celé roky napriek ich veľkému úsiliu sa nemohli dočkať potomstva. Boli úspešní pastieri, nábožní ľudia, mali majetok, a predsa im odmietol kňaz prijať obetu, pretože neplodnosť bola v tejto dobe považovaná za výraz Božej nepriazne. Ako sa asi mohli cítiť? Dieťa nemajú a ešte aj ľudia sa k nim takto správajú, otvorene nimi pohŕdali… Čo urobil Joachim? Hlboko pokorený odišiel na púšť, kde sa štyridsať dní postil a prosil Boha o pomoc. Po štyridsiatich dňoch sa mu zjavil anjel a oznámil mu, že jeho modlitby boli vyslyšané a sľúbil mu narodenie dieťaťa – Panny Márie.

A čo Elkán a Anna? Elkán mal dve ženy, jedna mu porodila deti, Anna však bola neplodná. Veľmi sa preto trápila a plakala. Jej sokyňa, Elkánova druhá žena, sa jej posmievala a urážala ju tak, že Anna nemohla ani jesť. Nepomohli ani Elkánove upokojujúce slová, či výčitky, že či sú jej deti prednejšie ako on, bola nešťastná. Neplodnosť bola považovaná za Boží trest. Až jedného dňa pochopila, že sa nedostane ďalej, pokiaľ svoj problém úplne neodovzdá Bohu. A tak sa pobrala do chrámu. Tam padla na kolená a prosila Boha o milosť. Sľúbila mu, že keď jej dieťa daruje, ona mu ho obetuje už od malička. Potom spokojná vstala a odišla domov. Ráno, ako to už býva, sa so svojím manželom venovala manželským radovánkam a do roka počala a porodila dieťa, ktorému dala meno Samuel, čo znamená Od Pána som si ho vyprosila. Krásne, že? Na svoj sľub však Anna nezabudla, a tak, keď mal chlapec tri roky, odviedla ho do chrámu. Dodávam len, že sa z neho stal jeden z najznámejších sudcov Izraela, ktorý svoj národ obracia späť k Bohu.

Za všetky ženy snáď hovorí Ráchel svojmu mužovi Jakubovi: „ Daj mi deti! Ak nie, tak zomriem!” Končí sa to samozrejme opäť happyendom, Boh jej dáva nielen syna Jozefa, ale ona ešte prosí aj o druhého syna, ktorého napokon tiež dostane.

Čo dodať? Všetky príbehy majú jedno spoločné, nakoniec sa nad nimi Pán uľútostil. Prosili Ho a dostali to, po čom túžili. Nie hneď, ale časom. Dnes sú pre nás tieto ženy historické, biblické postavy, ale v minulosti to boli tiež len obyčajné ženy z mäsa a kostí, so svojimi chybami, nedostatkami a žiaľom. A dostalo sa im odmeny za ich vernosť Pánovi! Čo to znamená pre vás? Je iná doba, ale stále ste len tie, ktoré ste bývali vždy, proste, verte, prinášajte obety a dostanete. V Starom zákone bola neplodnosť prekliatím, Božím trestom. Boli to však len zákony ľudí. Naopak, Boh si často vyvolil tieto páry, aby spolu vzájomnou kooperáciou prišli na svet „veľkí ľudia” ( Mária, Ján Krstiteľ, Samuel, Jakub…).

            Neverte, že vás Boh za niečo trestá. Buďte k sebe láskavé, stále si opakujte ako sa máte rady, pozerajte s láskou na svoje detské fotografie, tešte sa, že aj vy raz budete mať také krásne stvorenie vo svojom náručí. Diabol sa bude snažiť presvedčiť vás o opaku. Neverte mu! Choďte často na spoveď, prijímajte Božie telo, odovzdajte sa v modlitbách do Božích rúk a Boh spraví zázrak! Možno nie hneď, my predsa nevieme, aké sú Jeho zámery s nami, ale určite časom.

           Stojí zato prečítať si všetky tieto biblické príbehy. Nie sú pre nás veľkým povzbudením? Aj tu sa dá získať návod „ Ako na dieťatko“.  Na záver sa opriem o Sväté písmo, ktoré vraví: „Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena” (Hebr 10,35)

 

Martina

Ako vyhrať     boj v mysli – práca s automatickými „NEVHODNÝMI“ myšlienkami

Ako vyhrať boj v mysli – práca s automatickými „NEVHODNÝMI“ myšlienkami

Každý človek má automatické myšlienky, ktoré mu pomáhajú s rozhodovaním, ale niekedy tieto myšlienky nie sú pravdivé. Pri práci s psychikou je veľmi dôležité naučiť sa identifikovať tie, ktoré sú zavádzajúce. Vaša myseľ pracuje neustále. Skúste na chvíľu prestať myslieť. Je to veľmi ťažké, že? Hneď ako sa na to podujmete, pristihnete sa, že znovu nad niečím uvažujete. Najčastejšie to býva to, čo vás trápi. Tieto myšlienky ovplyvňujú vaše pocity, správanie, ale aj telesné pochody.  Pokiaľ sa nenaučíte ich identifikovať, ani si neuvedomujete, že vám bežia hlavou. Pri riešení stresovej situácie, si ich nemusíte všimnúť, pretože sa vám mihnú v mysli bez vášho vedomia, skôr automaticky a sú tak rýchle, že si ich často ani neuvedomujete. Môžu to byť slová, predstavy či spomienky. Zvyčajne na seba nadväzujú a v hlave vytvárajú katastrofické scenáre. Vyvolať ich môže nejaký silný zážitok, niekedy prichádzajú bez zjavného podnetu, vždy však za nimi stojí nejaká emócia. Zachytiť ich znamená kľúč k ich zmene.

Na začiatku môže byť veľmi ťažké si tieto myšlienky vôbec uvedomiť a identifikovať ich. Riaďte sa rovnicou : SITUÁCIA = MYŠLIENKY = EMÓCIE a naučte sa tieto tri časti zážitkov oddeľovať.

Ak sa vám to podarí, nasleduje ďalšia časť – zamyslite sa a hľadajte dôkazy, ktoré hovoria v prospech každej vašej automatickej myšlienky a takisto dôkazy, ktoré jej odporujú. Je to ako práca na súde, hľadáte pre (vystupujete ako advokát automatických myšlienok) a proti ( rola prokurátora, ktorý ich obžalúva). Potom ako porota posúdite mieru ich pravdivosti a následne vynesiete rozsudok (alternatívne myšlienky). Na záver posúdite nakoľko alternatívnym myšlienkam veríte. Skúste sa na to pozrieť z pohľadu nezainteresovanej osoby, akoby sa to netýkalo vás, ale nejakej cudzej osoby. Hľadajte len dôkazy, ktoré sú fakty, nie opäť vašimi emóciami ovplyvnené vnímanie určitého stavu, vaše predpoklady zakladajúce sa len na vašich obavách.

Podstatou tejto metódy je ukázať vám váš problém v inom svetle, poukázať na schematické myšlienkové pochody, ktoré vás utvrdzujú v zlom psychickom rozpoložení a nahradenie ich vhodnejšími, zdravšími vzorcami myslenia. Takáto zmena vedie k zlepšeniu nálady a uľahčeniu prežívania problémov spojených s neplodnosťou.

 

Dozvedeli sme sa, že máme problém s plodnosťou

Dozvedeli sme sa, že máme problém s plodnosťou

AKO SA S TÝM VYROVNAŤ? ČO ĎALEJ?

Cítite, že je čas založiť si rodinu. Vaše biologické hodiny tikajú a vy sa s úsmevom pozeráte na všetky tie malé cupitajúce nožičky a objímajúce ručičky a podvedome si hladkáte bruško. Je čas!

Všetko dokonale naplánujete, viac pripravená snáď ani nemôžete byť. S partnerom ste na seba akýsi nežnejší, ohľaduplnejší, veď pracujete na plode vašej lásky! Skúšate to mesiac, dva, tri…ešte stále ste pokojná a plná nádeje. Veď je to predsa len ešte krátka doba…

Približne po pol roku je však situácia iná. Tlak založiť si rodinu silnie, s každým narastajúcim mesiacom ste čoraz viac znepokojená. Ako to, že sa to ešte nepodarilo?

Po roku nechráneného sexu je už odporúčaná návšteva lekára. Práve v tom čase väčšina párov vyhľadá odbornú pomoc a pre mnohých je odpoveď viac ako zdrvujúca…Verdiktom je neplodnosť alebo znížená plodnosť u jedného či oboch partnerov.

 

Máte pocit, že sa vám zrútil celý svet, ako sa s týmto dá vyrovnať? A ako vlastne zvládnuť obdobie po takejto správe a nezblázniť sa?

 

Uvedomte si, že problém, ktorým neplodnosť nepochybne je, spôsobuje hlbokú krízu a mení vám od základu život a vaše smerovanie. Je to jeden z najťažších problémov, ktorým manželský pár musí čeliť. Reakcie sú rôzne, niektorí sa aktívne vrhnú do jeho riešenia a bojujú. Niektorí ustrnú a opustia sa. Vtedy si treba uvedomiť, že je normálne cítiť sa zúfalo, nešťastne alebo v strese. Mnohí pociťujú obrovskú stratu ako keby prišli o milovaného človeka. Iní zase reagujú obrovským hnevom. Všetky tieto reakcie sú úplne prirodzené a veľmi potrebné. Neduste to v sebe, doprajte si čas na smútok alebo hnev. Dostaňte to zo seba nech môžete naplno zabrať a znovu začať žiť. Postavte sa zoči-voči svojím emóciám a prijmite ich v plnej sile. Musíte si odžiť túto fázu, aby ste sa posunuli ďalej.

 

Čomu sa však určite vyhnite, je obviňovanie. Zbytočne sa na seba alebo vášho partnera budete hnevať. Odolajte pokušeniu, nenačúvajte tomu tichému hlásku vo vašej hlave, ktorý vám to nahovára. Veci sú také, aké sú. Je zbytočné uvažovať štýlom, čo by bolo keby…sme išli za lekárom skôr…som nešla na ten potrat…viac sa starala o svoje zdravie či zdravie svojho manžela. To už proste bolo. Pamätajte, veci sú také, aké sú. Už ich nezmeníte. Dokonca aj keď ste v minulosti urobili rôzne rozhodnutia, sú za vami. Sústreďte sa na svoju budúcnosť. Buďte na seba láskaví.

 

Urobte si zo svojho manžela spojenca. Veď je to predsa váš spoločný problém, ste naňho dvaja. Neznamená to, že budete cítiť to isté. Znamená to, že budete venovať pozornosť tomu, čím váš partner prechádza. Spojte sa v tomto neľahkom boji, dvaja dosiahnete viac ako jeden. Spoločne hľadajte riešenia, ale nech to neovplyvňuje váš vzťah a bežný život. V praxi to často býva tak, že len málokedy majú krízu obaja naraz. Väčšinou sa to strieda, a preto bedlivo dbajte na toho druhého a keď zistíte, že potrebuje pomocnú ruku, podajte mu ju. Vráti vám to, keď bude zle vám.

 

Začnite sa vzdelávať vo svojom probléme. Hľadanie informácii a riešení dáva nádej a tú teraz potrebujete. Okrem toho, nikdy neviete, či nenatrafíte na takú, ktorá vám pomôže.

 

Obklopte sa ľuďmi, ktorí prechádzajú tým, čo vy alebo vám vedia vyjadriť podporu a rozptýliť vás. Ak ste už prekonali fázu smútenia, neseďte viac doma, choďte von medzi ľudí, ktorým dôverujete. Teraz viac ako kedykoľvek inokedy potrebujete cítiť súdržnosť. Okrem toho, ak uvidíte, že problémy s plodnosťou sa netýkajú len vás, dodá vám to nádej, že v tom nie ste sami.

 

Ak vám to spôsobuje smútok, na čas obmedzte kontakt s deťmi. Správajte sa ako keď máte alergiu. Nebudete predsa privoniavať ku kvetu, keď vám robí zle, nie? Dôležité však naozaj je odhadnúť ten čas, aby to netrvalo príliš dlho, pretože sa podvedome začnete uzatvárať voči deťom, a teda aj voči novému životu, ktorý tak veľmi očakávate. Robte to, čo je vám príjemné, neupadajte však do stresujúcich stereotypov. Ak to vaším blízkym vysvetlíte, určite to nebudú brať osobne.

 

Starajte sa o seba, venujte sa svojím záujmom napriek tomu, že sa vám do nich nechce. Je veľmi dôležité udržať sa v zabehnutom živote a neorientovať sa len na jednu oblasť. Pomôže vám to bojovať a ísť ďalej. Sú to práve stereotypy, rutiny, ktoré ukľudňujú, pretože je to niečo, čo dôverne poznáme.

 

Smiech je jedným z najlepších liečiteľov. Pozrite si zábavný film, prečítajte veselý román, smejte sa na sebe. Čím skôr sa to naučíte, tým lepšie budete prežívať celý liečebný proces.

 

A pamätajte, existuje niekto, komu môžete zveriť akýkoľvek problém a nikdy vás neodmietne. Zverte sa do rúk Bohu, skúste nájsť cestu, po ktorej chce, aby ste kráčali. Možno ma váš problém hlbší zmysel, o ktorom ani netušíte a má vás nasmerovať k niečomu novému, lepšiemu, čo bude v konečnom dôsledku prínosné a krásne nielen pre vás, ale aj pre ľudí vo vašom okolí.