Len Tebe…

Len Tebe…

Ani neviem, ako mám začať. Mám srdce na dlani a hrejem ho svojím dychom. Ty prichádzaš ku mne, berieš mi ruky do svojich a vtom zistíš, že ich nemám prázdne… Tvoj pohľad ma prepaľuje ako oheň prepaľuje knôt, skúma ma, zisťuje. Pomaly mi roztvoríš dlaň, ktorú som si trochu neohrabane a placho stiahla späť a vložíš mi do nej semienko. Opäť mi ju zatvoríš…Ešte jeden pohľad, nevyslovená prosba…Vidíš mi v očiach nemú otázku, neodpovedáš však na ňu, aspoň nie perami. Púšťaš ma, ocitám sa sama…bez Teba, v prázdnote, v skúmaní. Hľadám Tvoju vôľu, potkýnam sa, padám, opäť vstávam. Do toho kričím, nadávam na Teba, vyhrážam sa Ti, prosím Ťa…nič nepomáha, Ty tu nie si, opustil si ma! A tak opäť raz sklamaná a osamelá predieram sa životom, ktorý mám vpísaný v dlani. Čo vlastne si tam našiel, že si ma opustil? Nie som Ti dosť dobrá? Netúžiš po mne?
Až postupom čas zisťujem, že vlastne si ma nikdy neopustil. Že si mi daroval len voľnosť, ktorú si mi s darom v podobe talentov v semienku vložil do dlane. Už sa necítim taká osamelá, Ty ma nenápadne vedieš, ani o tom neviem. Už viem ako odpovedať na Tvoju prosbu…Áno, chcem sa Tebou nechať viesť, môj Bože! Pri pomyslení na Teba sa mi opäť sladko zachveje srdce a ja už bez slov tuším, ako to dopadne…

Toľko detí a žiadne moje!

Toľko detí a žiadne moje!

Je ťažké byť súčasťou každodennej konverzácie, kde mnohí vaši rovesníci s vami riešia kedy mať ďalšie dieťa, zverujú sa vám, či chcú chlapčeka alebo dievčatko, koľko ich chcú celkom, donekonečna s vami preberajú pôrod, prdíky, koliky, prvé zúbky, materské škôlky, to, aké je ich dieťa zlaté a šikovné, šikovnejšie ako všetky ostatné…Zdá sa, že nikto sa nejako zvlášť nestará o vaše pocity. A ak aj áno, veľmi rýchlo na to pozabudne. Pristihli ste sa niekedy, že vám už jednoducho došla trpezlivosť a uštedrili ste im nejakú uštipačnú poznámku alebo ste sa začali izolovať a prestali sa s nimi stýkať úplne?

Z celej tejto situácie vyvstáva ďalší problém…a tým problémom ste vy! Vy ste tá, ktorá to všetko veľmi prežíva…Neteší sa s inými…Je necitlivá…Kazí ostatným náladu a radosť…je neprispôsobivá a čudná…Proste máte vždy nejaký problém. Sú nutné takéto prejavy? Veď aj vy raz budete mať bábätko, len sa treba “uvoľniť”. A ak aj nie, koľko je šťastných manželských párov, ktorí sa s tým zmierili ako nič a teraz si žijú jeden pre druhého a nič im nechýba?

Aj tu platí stará pravda, že kto nezažil, nepochopí. Je ťažké vysvetliť niekomu, že takisto aj vy túžite po dieťati a nie je to jednoduché. Rozdiel je však v tom, že kým vy po tom len zúfalo túžite a snívate, aké to bude ( alebo by bolo), tí iní to už zažívajú.

Ako vnímajú ženy túžiace po dieťati iné deti, resp. tehotné ženy?

Neschopnosť počať dieťa je proces, ktorý sa vyvíja. Nič sa nedeje podľa šablóny, a tak určite ani toto nie, ale väčšinou to býva takto:

Keď sa žena dozvie, že existuje nejaký problém, často sa hneď vrhne na jeho riešenie a verí v úspech. Vtedy ešte tak nerieši iné deti a tehotné ženy, maximálne si nedočkavo povzdychne, kedy sa už aj ona dočká. Ako však plynie čas, stáva sa to pre ňu čoraz viac pálčivejší problém. Čoraz ťažšie sa zmieruje s každou novou ženou v očakávaní v jej okolí, častokrát reaguje podráždene už len pri zmienke o niekom, kto čaká dieťa alebo ho práve porodil. Časom sa to len zhoršuje. Stretnutie už s narodeným dieťaťom, na ktoré je nútená si zvyknúť, je väčšinou menej stresujúce ako pozerať sa na ženu s veľkým tehotenským bruchom. Každopádne, pre ženy, ktoré by dali čokoľvek za malý uzlíček v ich náručí je to veľmi zdrvujúci pohľad, ktorý im vháňa slzy do očí a smútok do srdca.

Ako má teda reagovať? Stýkať sa, nestýkať? Má sa im vyhýbať? Ako to riešiť s čo najmenšou ujmou?

Univerzálna odpoveď na toto neexistuje. Každá žena vie najlepšie posúdiť, čo jej robí dobre a pri kom sa cíti príjemne. Ako príklad uvediem istú mladú pani, ktorej sa dlhšiu dobu nedarilo počať dieťa. Najprv sa upla na svoju kamarátku, ktorá už dieťa mala a navštevovala ju tak často ako to len bolo možné. Pomáhala jej s dcérkou, kupovala jej krásne oblečenie a hračky. Ako však išiel čas, zistila, že to už trvá akosi príliš dlho, a tak sa nechala spolu s manželom vyšetriť. Výsledky nedopadli dobre, a tak sa na čas uzatvorila do seba. Neprijímala telefonáty, s nikým nekomunikovala. Bežná reakcia na stresovú situáciu. Kamarátka zareagovala tak, že jej nenechala čas potrebný na zmierenie sa s novou situáciou, ale aj napriek tomu ju bombardovala telefonátmi a planými povzbudeniami v nádeji, že ju ukľudní. Vnucovala sa jej do pozornosti namiesto toho, aby jej vyjadrila svoju podporu a dala jej čas na vyrovnanie sa s problémom. A ako zareagovala na jej správanie už spomínaná mladá pani? Absolútne sa od nej odizolovala, neotvárala dvere, nedvíhala telefón. O mesiac sa s tým ako-tak vysporiadala, ale to už dotyčná kamarátka nemala záujem, predsa len, nepotrebovala do svojho života takého “asociálneho čudáka”…A tak sa prestali stýkať.

Každopádne, nikomu neuškodíte, ak sa budete riadiť svojou intuíciou. Ak vám momentálne robí problém stýkať sa s deťmi v rodine alebo okolí, nerobte to. Správajte sa ako keď máte nejakú potravinovú intoleranciu – na čas ju vysadíte zo svojho jedálnička, ale postupom času ju doňho opäť zaradíte. Len vy rozhodujete o tom, kedy je ten správny čas a vy sa na to už cítite. Určite to ale urobte, neizolujte sa na dlho, tak sa len ešte viac zakuklíte do svojho problému a uzatvorite pred všetkými ostatnými a v konečnom dôsledku aj pred tým, čo tak túžobne očakávate, vlastným dieťaťom.

Čo robiť, ak máte opäť zlé výsledky aj napriek vášmu boju s neplodnosťou

Čo robiť, ak máte opäť zlé výsledky aj napriek vášmu boju s neplodnosťou

…A je to tu, ruky, v ktorých držíte papier s výsledkami, sa vám trasú. Celý ten dlhý čas ako ste na nich čakali, ste si hovorili, že o nič nejde, že veď predsa aj napriek zlým výsledkom sú ešte možnosti…veď máte Boha, ktorý vám pomôže…raz sa to predsa musí podariť. Chvejúcimi sa prstami otvárate obálku, ani nedýchate, srdce vám bije o stošesť… zrakom preletíte výsledky…a v momente sa zosypete. Výsledky dopadli opäť veľmi zle, napriek operácii, napriek dlhej a bolestivej liečbe, napriek vitamínom, ktoré do seba denno-denne ládujete, napriek zdravému životnému štýlu, napriek neustálym modlitbám a hlavne…tak obrovskej túžbe…

Zdá sa vám tento scenár povedomý? Čo robiť, ak aj napriek obrovskej snahe sa stav nemení?

Beznádejnosť celej situácie vháňa ženu zúfalo túžiacu po dieťati často až do neskutočných stavov úzkosti a depresie. V situácii, kedy nepotrebuje plané uistenia, že raz to príde, keď to bude najmenej čakať, je dôležité zastať k tomu nejaké racionálne stanovisko. Boli urobené naozaj všetky vyšetrenia? Niekedy tkvie neúspech v maličkosti, ktorá zdanlivo vôbec nesúvisí s reprodukčným zdravím. V skrytom zápale kdekoľvek v tele, v psychike, ktorá bojuje proti všetkým životným funkciám, v alergiách, imunite… Nájdite si odborníka na danú oblasť a poraďte sa s ním o danom probléme, aké máte ešte možnosti, či ste niečo nezanedbali.

Skúste liečenie pomocou byliniek, detoxikácie. Do ničoho sa však nenúťte, nie je dobré niečo riešiť s horúcou hlavou, po pár dňoch môžete mať aj iný pohľad na vec.

Ak však ste už naozaj urobili všetko a ono to proste nejde, buďte na seba dobrá. Takmer každá žena má v sebe zabudovaný pocit potreby sa o niekoho starať, skúste sa preorientovať na niečo iné, možno vám to pomôže. Pár dní si poplačte, je dobré dať to zo seba vonku, ale potom sa pozbierajte a hoci nasilu, choďte medzi ľudí. Urobte si radosť. Kúpte si zvieratko. Športujte. Prídete na iné myšlienky. Je to ťažké, ale pre vaše ďalšie fungovanie nevyhnutné. Čo sa týka plodnosti, celú túto oblasť zakrýva obrovské tajomno zrodu nového života. Veď koľkým už povedali, že nikdy nebudú mať dieťa a predsa sa im podarilo? Všetko má svoj čas…A ktovie, možno sa zadarí. Veľa vecí sa skrýva v psychike.

hands-344759

Psychika neplodného páru – muži vs. ženy

Psychika neplodného páru – muži vs. ženy

Psychológovia špecializujúci sa na neplodnosť uvádzajú, že táto diagnóza môže viesť k depresii, úzkosti a mnohým ďalším psychickým problémom. Môže vyvolávať pocity hanby a zlyhania pri nenaplnení tradičných očakávaní a prispievať k deformácii vzťahov. Vnímanie a prežívanie neschopnosti mať dieťa je rozdielne u mužov i u žien a vyplýva z ich funkcií. Z hľadiska sociálnych úloh, muž sa chápe ako pán domácnosti a živiteľ rodiny. Je ten, kto väčšinou viac zarába a pasuje sa do roly silnejšieho partnera. Žene sa zase pripisuje úloha opatrovateľky a starostlivosť o domácnosť. Nazýva sa slabšie pohlavie, ale naozaj ním aj je?

Ženský pohľad

Žena sa už od malička pripravuje na rolu matky. Tlačí detský kočiarik, pestuje v náručí bábiku, varí na detských riadikoch. Je biologicky uspôsobená darovať život. Väčšinou aj prvý podnet na snahu o dieťa prichádza od žien. Ak sa však dlhšiu dobu nedarí, je to práve ona, ktorá sa znepokojuje a plače mesiac čo mesiac. Tým, že má svoj cyklus, zraňuje ju to ešte viac. Úzkosť a precitlivenosť pramení z jej úporného úsilia. Pravidelne si meria bazálnu teplotu, sleduje plodné a neplodné znaky a v čase ovulácie vyžaduje od partnera pohlavný styk. Každý mesiac čaká na menštruáciu, a ak ju dostane, jej sklamanie sa ďalej prehlbuje. Po oboznámení sa s diagnózou neplodnosti sa často cíti úzkostlivá a smutná. Keďže materstvo má hlboko zakorenené v sebe, zvykne upadnúť do beznádeje. Začne sa podceňovať a obviňovať. Často sa pre ňu snaha otehotnieť stáva obsesiou, je ochotná obetovať všetko.

gender-312411

Mužský pohľad

Muž sa ako dieťa hrá na vojakov, je ochranca svojej mamičky a namiesto emócií využíva skôr silu. Chce sa stať otcom, ale ak je sám, nepociťuje potrebu mať dieťa. Pokiaľ nezačne partnerka o dieťati hovoriť, žije si svoj život a nemá na to ani pomyslenie. Pri snahe otehotnieť prenecháva iniciatívu svojej polovičke, ktorá si to starostlivo monitoruje. Ak sa nedarí dlhší čas, väčšinou nechápe jej zúfalé výbuchy. Tak ako ku všetkému, aj v tomto prípade pristupuje k celej záležitosti prudko pragmaticky, a síce, pokiaľ mi to lekár nepotvrdí, nemám problém. Problém však nastáva, ak mu to lekár naozaj potvrdí. V tom momente jeho pocit mužnosti prudko klesá a muž sa začne obviňovať, cíti sa absolútne neschopný. Trápi ho, že svojej milovanej nemôže dať to, po čom tak túži. Je mu to trápne a prežíva pocit hanby. Trápi sa, je smutný, najviac ho však mrzí a bolí, keď vidí trpieť svoju manželku. Navonok však stres často neprejavuje v snahe byť vo vzťahu emocionálnou stabilitou. Žena tak môže nadobudnúť dojem, že menej prežíva ich spoločný problém alebo mu na tom tak nezáleží.

Tak ako pri každom probléme v partnerskom živote, ani tu sa nevyhnete nezhodám. Tým, že muž nedáva svoje emócie dostatočne najavo, môže to byť chápané ako nedostatočný záujem. Muža, naopak, prekvapujú silné ženine emócie. Želaním oboch je, aby ich reakcie boli rovnaké, čo sa však nikdy nepodarí a je len na nich, aby časom prešli ku konsenzusu svojou otvorenosťou a citlivosťou na partnera.

connect-316638

Psychické dôsledky neplodnosti

Psychické dôsledky neplodnosti

Smršť emócií, ktoré so sebou prináša neplodnosť, môže byť ohromujúca. Ľútosť, smútok, depresia, strach, úzkosť, panika, podráždenosť, nervozita, zlosť, zúrivosť, hanba, pokorenie, sklamanie, znechutenie, neistota a osamelosť sú len niektoré zo širokej škály. Každý z nás bojuje so svojimi „démonmi“, niekto úspešne, niekto zase menej. Ak sa negatívne emócie hromadia a neriešime ich, môžu rerásť do chorobných prejavov. Prirovnala by som to k sopke – navonok nič nenasvedčuje tomu, že pod povrchom vzrastá intenzívny tlak, ktorý raz bez varovania vybuchne. Skúsme si rozobrať aspoň tie základné:

  • Smútok z nenaplneného materstva a túžby po dieťati je obrovský. Ak trvá dlhodobo, môže prerásť až do depresie. Depresia alebo depka ako sa hovorovo nazýva nie je len bežný smútok z nenaplnenia svojich túžob. Je to chorobný stav, ktorý treba liečiť. Ide o dlhodobý pocit nezáujmu o všetko okolo vás, nadmernú únavu, neschopnosť riešiť každodenné záležitosti alebo len s veľkými problémami, neschopnosť tešiť sa z niečoho. Prežívate silnú vnútornú bolesť, ktorá vás rozožiera ako kyselina a nejde utíšíť. Fixujete sa len na jedinú oblasť, ktorá vás zaujíma, a tou sú myšlienky na dieťa a snaha o ich naplnenie. Ak pociťujete až neprimeraný smútok, prosím vás, vyhľadajte odbornú pomoc. Nebojujte s tým sama, depresia nepominie splnením túžby ako sa mnohé domnievajú. Je to chemická nerovnováha v mozgu. Odborník vás môže správne naviesť, ukázať vám iný pohľad, pomôcť vám odcykliť sa z celého tohto kolotoča. Najväčším rizikom pri neliečenej depresii je samovražda. Navyše, pri zlom psychickom stave sa zhoršuje aj telesné zdravie a vám predsa ide o počatie. To pri nefungujúcom zdraví proste nepríde.
  • Veľmi často sa k depresii pridružuje sociálna izolácia. Prestanete sa stýkať s okolím, pálite za sebou mosty, uťahujete sa do seba. Máte pocit, že svojmu okoliu už nemáte čo ponúknuť a vlastne sa vám ani nechce. Chcete byť sama so svojím smútkom a bolesťou. Trpíte a nazdávate sa, že vás nikto nechápe. Všetko vám pripadá márne. Prirodzene, izolácia ide ruka v ruke s osamelosťou a ľútosťou.
  • Snáď najčastejšou emóciou, ktorú pri boji s neplodnosťou musíte spracúvať, je hnev. Či už sa jedná o nervozitu, zlosť, podráždenosť alebo až nekontrolovateľnú zúrivosť, je to prirodzené. Máte pocit, že na dieťa máte nárok. Veď predsa ho má každý okrem vás! Dokonca aj tí, čo ho nechceli. A čo vy? Je to také nepravodlivé a vy sa cítite taká zúfalá a nahnevaná na celý systém, ľudí, ktorí sú uz šťastnými rodičmi aj tých, ktorí sa vás každú chvíľu vypytujú, kedy už budete aj vy. Vybúrte sa, nie je dobré dusiť to v sebe, ale neutvrdzujte sa v hneve, nezotrvávajte v ňom. Zraňujete len samu seba a oddiaľujete si cestu k dieťaťu. Choďte do prírody, nájdite si odľahlé miesto, kde sa vykričíte z plných síl, boxujte do madraca. Je jedno, čo spravíte, hlavne to zo seba dostaňte.
  • Veľmi častým a prirodzeným je aj strach. Otázky ako: „Čo ak sa nám to nikdy nepodarí?“, „A čo ak liečba nezaberie?“ „Čo ak už nikdy nebudem šťastná?“ a mnohé ďalšie obavy sú najčastejšími otázkami, aké si neplodní ľudia kladú. Každý z nás v rôznej miere občas prežíva úzkosť či strach. Sú to pocity, ktoré ľudia potrebujú na to, aby ich nabádali k opatrnosti. Problémom začína byť úzkosť, ktorá je nefunkčná, ktorá nechráni, ale bráni v bežných činnostiach. Taká, ktorá znižuje kvalitu nášho života. Prejavuje sa napätím a nervozitou, nadmernými obavami, nadmerným potením, búšením srdca, trasom a chvením, nevoľnosťou a celkovou slabosťou, pocitmi závratu a nekľudu, pocitmi, že sa všetko na vás valí, neschopnosťou sa sústrediť. Na ilustráciu by som spomenula príklad, ktorý asi bežne zažívate. Čím dlhšie chodíte po lekároch a dozvedáte sa nie veľmi priaznivé výsledky, tým viac sa obávate. Niekedy už aj pár dní pred návštevou lekára ste nepokojná, roztrasená, plačlivá. Cestou k lekárovi alebo pri čakaní na výsledky máte pocit, že skolabujete, svoje srdce počujete biť až v hlave.
  • Hanba, pokorenie – Ženy s diagnózou neplodnosti sa môžu cítiť menej ženskými, zatiaľ čo muži môžu mať pocit, že ich to robí menej mužnými. V ich očiach sa môžu cítiť menejcenní, chorí, nekompletní.

Ak chcete vedome popracovať na svojom prežívaní, identifikujte skutočnosti, ktoré vás najviac stresujú a snažte sa ich minimalizovať. Pokúste sa pretransformovať stres, ktorý zažívate na užitočný zdroj energie – napr. keď pociťujete nadmerné emócie, stres, pretavte to do niečoho užitočného – pustite sa do upratovania, choďte si zabehať, urobte nejaký dobrý skutok. Vyvarujte sa však boju so všetkými stresormi naraz alebo naopak, útekom pred nimi.

Na mierne emocionálne problémy je vynikajúci pobyt na čerstvom vzduchu, pravidelný pohyb, aspoň chvíľka počas dňa, ktorú si vyhradíte sama pre seba a vedome vytlačíte myšlienky na dieťa, relaxácia, dýchanie do brucha, smiech, robenie si radosti. Napomôcť môžu aj rôzne bylinky a alternatívne metódy. Technikám, ako tieto problémy odstrániť alebo aspoň minimalizovať sa ešte budeme venovať.

Ak však zistíte, že vaše pocity presiahli únosnú mieru a stali sa chorobnými, ste stále smutná alebo prehnane úzkostlivá, nespite dobre alebo ťažko zaspávate, cítite sa úplne izolovaná, alebo vás napadajú myšlienky na smrť a umieranie, je dôležité, aby ste sa poradila so svojím lekárom o svojich pocitoch. Riaďte sa heslom, že to, čo vás už obťažuje a rapídne zhoršuje váš život patrí do rúk odborníkom.

Etiketa neplodnosti II. časť – 3 rady, ktoré vám pomôžu komunikovať s párom, ktorému sa nedarí počať dieťa.

Etiketa neplodnosti II. časť – 3 rady, ktoré vám pomôžu komunikovať s párom, ktorému sa nedarí počať dieťa.

Tomu, čomu sa máte vyhnúť, sme sa už venovali. Čo však povedať páru, ktorému sa nedarí dlhšiu dobu počať dieťa, aby ste ich povzbudili?

1. Dajte im vedieť, že vám na nich záleží.

Najlepšia vec, ktorú pre nich môžete urobiť, je dať im vedieť, že vám na nich záleží a kedykoľvek sa na vás môžu obrátiť. Ľudia bojujúci s neplodnosťou sa často cítia veľmi osamelí, nepochopení, iní, ako keby odčlenení od všetkých „normálnych“ ľudí. Pošlite im povzbudzujúcu sms-ku, mail. Ponúknite im svoje rameno na vyplakanie, či podržanie. Vezmite ich von. Ak sú veriaci, dajte im vedieť, že sa za nich modlíte. Ponúknite im rovnakú podporu, akú by ste poskytli niekomu, kto stratil milovaného človeka. S vedomím, že sa na vás môžu spoľahnúť, im to uľahčujete a dávate na známosť, že v tom probléme ste s nimi.

2. Doprajte im súkromie a slobodnú vôľu.

Ak nechcú rozprávať o svojom probléme, nenúťte ich. Chápem, zvlášť, keď ste blízka osoba, že vás to trápi. Ale tým len prehlbujete ich uzatvorenie sa do seba. Väčšina ľudí nepocíťujúc tlak sa rozrozpráva sama. Získajte si ich dôveru, možno budete prekvapení.

 

3. Podporte ich v každom kroku, každej liečbe, aj v jej ukončení.

Neznechucujte a nezarmucujte ich svojimi pochybnosťami, stojte pri nich. Nie nadšenými ováciami pri každej novej liečbe. To tu už bolo a po čase môžu reagovať naozaj podráždene, pretože sa boja ďalšieho sklamania. Mám na mysli skôr tiché vyjadrenie svojej podpory, vypočutie si každého ich zámeru a vyjadrenie súhlasu so všetkým, čo podstupujú. Ak však dôjde k rozhodnutiu ukončiť liečbu, pretože už sú z toho všetkého unavení a zúfalí, podporte ich. V určitom bode väčšinou ľudia pochopia, že stratili život a samých seba a končia. Je to veľmi bolestivé rozhodnutie a prináša ešte viac smútku. Vtedy len buďte naporúdzi, keď vás budú potrebovať. Nedávajte im nové návrhy ako adopciu. Myslím, že neexistuje človek, ktorý o tejto možnosti nevie. Nechajte to na nich a len to prijmite, také, ako vám to predostrú. Potom, čo sa rozhodli zastaviť tento kolotoč, uzatvorili túto kapitolu svojho života. Nepokúšajte sa násilne otvoriť ju znova, možno raz sa pre nejaké riešenie rozhodnú, ale vašou úlohou stále je stáť pri nich a podporovať ich.

offer-442903