Prečo má žena jesť tuky aby bola zdravá?

Prečo má žena jesť tuky aby bola zdravá?

Keď ide o zdravie, hormóny, a črevné baktérie majú oveľa väčší vplyv na zdravie , ako si mnohí ľudia uvedomujú. V skutočnosti, tieto dva faktory môžu poškodiť zdravie, aj keď všetko ostatné (strava, doplnky, atď.) je optimalizované.

Naopak, ak si v tele upravíte hormonálnu nerovnováhu a zároveň obnovíte črevnú mikroflóru, organizmus dokáže zlepšiť vaše zdravie aj v prípade, keď ostatné faktory nie sú ideálne.

Ak máte pochybnosti o sile hormónov na váš stav počnúc od nálady, hmotnosti až po trávenie – opýtajte sa najbližšej tehotnej ženy, či si všimla rozdiel v týchto oblastiach od doby, kedy otehotnela. Alebo sa opýtajte 13 ročného dievčaťa… avšak opatrne.

Ak máte príznaky, ako je únava, kožné problémy, priberanie na váhe, ukladanie tuku na bruchu, problémy so spánkom, ospalosťou , PMS, endometrióza, neplodnosť, PCOS alebo iné problémy. Potom je veľká pravdepodobnosť, že sa u vás vyskytujú poruchy v udržaní hormonálnej rovnováhy.

Čo sú hormóny?

Hormóny sú telesnými poslami správ. Cestujú vašim krvným obehom do tkanív a orgánov. Pracujú pomaly, počas určitej doby a ovplyvňujú rôzne telesné procesy, akými sú napríklad: rast a vývoj, metabolizmus, funkcie pohlavných orgánov, reprodukcia, nálada.

Endokrinné žľazy, ktoré sú špeciálnymi zoskupeniami buniek, sa podieľajú na produkcii hormónov. Hlavnými endokrinnými žľazami sú hypofýza, epifýza, týmus, štítna žľaza, nadobličky a pankreas. hypotalamus – podlôžko, hypofýza – podmozgová žľaza, epifýza, štítna žľaza, prištítne telieska, detská žľaza – týmus, podžalúdková žľaza – pankreas, nadobličky, pohlavné žľazy – vaječníky (u ženy), semenníky (u muža), tkanivové hormóny.

Hormóny sa tvoria z tukov a cholesterolu. 

Preto nedostatok jednej alebo druhej dôležitej zložky stravy môže spôsobiť hormonálne problémy. Dôvodom je prostý fakt, že telo nemá stavebné prvky na ich tvorbu. Tiež sú problematické toxíny obsahujúce chemikálie, ktoré napodobňujú či už tieto stavebné bloky alebo hormóny samotné, pretože telo sa môže pokúsiť vytvoriť hormóny použitím nesprávneho stavebného bloku,… zmutovaný estrogén.

Čo najviac ovplyvňuje hormonálnu sústavu? Odpovede sú hneď dve:

  • z viac ako 95% je to najmä výživa
  • a z približne 5% pohyb (a menej)

Endokrinný systém je veľmi zložitý a zrejme ho nikdy dokonale nepochopíme.

 

Deti a  Murphyho Desatoro:)  očami rodiča…

Deti a Murphyho Desatoro:) očami rodiča…

  1. Dieťa zaspí v najväčšom hluku, keď to nepotrebujete, nezaspí v najväčšom tichu, keď to potrebujete.
  2. Je v najlepšej nálade, keď ide spať, má naopak svoju výborne rozbehnutú fantu, keď idete von.
  3. Vysype čipsy, očurá záchod a povie neslušné slovo práve vtedy, keď vchádza návšteva.
  4. V momente, keď ho na verejnosti pochválite, vysype piesok na iné deti, prípadne na nich začne pľuť.
  5. Počuje najmenší šuchot čokolády, ktorú práve jete potichu vedľa v izbe, ignoruje akékoľvek hlasné kričanie.
  6. Ochorejú práve vtedy, keď na druhý deň máte dohodnutý program. Začnú sopliť v tú noc, keď ráno majú ísť do škôlky.
  7. Predpísanú tabletku nevezme ani do úst, ale zabudnuté lieky kdesi vyhrabe a ochutná.
  8. Hotdog chutí vždy najlepšie, keď je v meste za 3 eurá, taký istý doma ani neskúsi.
  9. Zabudne na všetky povinnosti v momente ako ich vyslovíte, ale hračku, ktorú sme mu sľúbili potichu nechtiac, tu vám určite pripomenie.
  10. ALE objíme, pohladí a pošepne milé slovíčko práve vtedy, keď to najviac potrebujete.

No nemilujte ho :)

Zuzka

Ako vybrať topánky pre svoje dieťa a nezblázniť sa z množstva informácií ???

Ako vybrať topánky pre svoje dieťa a nezblázniť sa z množstva informácií ???

Capačky, papučky, protišmykové ponožky, barefoot, s klenbou, alebo bez klenby, na šnúrky, alebo suchý zips, …  ???

Dnešná doba ponúka veľký výber topánočiek, pre úplne najmenšie detičky, ktoré sa ešte len učia chodiť. Strašiakom dnešnej doby je to, že ak má dieťa zlé topánočky, tak ho to poznačí na celý život… No hlavne sa nestresujme a neberme všetko až tak vážne, len urobme, čo je v našich silách. Je úplná pravda, že topánky vplývajú na našu stavbu tela, našu chrbticu, komfort chôdze. Treba si uvedomiť hlavne to, že každá mamička urobí podľa jej uváženia maximum, no zase nemusíme mať z toho nočné mory.

Všade sa dočítate, že najideálnejšia je chôdza naboso. Už v praveku nemali ľudia topánky. Je to síce pravda, no ich  chodidlo išlo po skalách, hline, tráve, po rôznom teréne a my máme doma super rovné a tvrdé podlahy. Čiže návrat k bosej chôdzi je síce super, no úplne pračloveka imitovať nevieme :)

Dieťa, ktoré začína chodiť.

Moje dieťa keď začínalo chodiť, chodilo v protišmykových ponožkách, kožených capačkách a kúpila som mu na odporúčanie kamarátok aj papučky s pevnou podrážkou a spevnenou pätou a s členkom na šnúrky.  Z ortopedického hľadiska, keď sa dieťa učí chodiť, je dobré mu spevniť pätu a členok, aby pekne rovno dávalo nôžku a nekrivilo v členku.  Za tú pevnú podrážku by ma niektoré mamičky veľvyslankyne bare foot ukrižovali, no ja som môjmu na 2 hodinky denne dávala pevné topánočky a videla som, že začal oveľa krajšie a stabilnejšie chodiť.  Podľa mňa, ak som mu to takto všetko striedala a nešla iba jedným smerom, myslím, že nemusím mať žiadne výčitky :)

DSC_4184 DSC_4186 (3) DSC_4185

S klenbou alebo bez nej?

Od mojej mamky viem, že niekedy sa deťom dávali topánky len s klenbou. Potom neskôr nám detské lekárky pozerali, kto má a kto nemá ploché nohy. Nedávno som čítala, dáva mi zmysel, že ak by sme nosili topánky stále s klenbou, tak noha zlenivie a klenba sa nevytvorí sama. Čiže dnešný trend je:  NEnosiť topánky s klenbou, iba ak lekár zistí, že je to nutné.

Najdôležitejšie pravidlá pri výbere topánok (platia nie len pre deti, ale aj dospelých), aby netrpela noha a následne ani chrbtica:

  1. Topánka nás nemá tlačiť a máme mať v nej priestor na hýbanie prstami aspoň + 0,5 až 1 cm
  1. Podrážka má byť mäkká, ohybná do každej strany, aby sa čo najviac prispôsobovala našej nohe pri chôdzi
  1. Nemala by mať klenbu
  1. Topánka by sa smerom k prstom mala rozširovať a nie zužovať ako lodičky, ani naša stopa v piesku sa smerom od päty nezužuje
  1. Samozrejme kožená, alebo zo vzdušného materiálu
  1. Pri kúpe: Ak sa dá vybrať stielka, postavme na ňu dieťa, nemala by byť užšia, ako samotná nožička, samozrejme ani kratšia :)
  1. Topánka nemá byť ťažká
  1. Ak si ju obujeme, máme sa cítiť pohodlne. Ak nám dieťa nepovie, ako sa cíti, treba si ho všímať, či nechodí čudne. Môj, ak som mu niektoré pri skúšaní obula, nechcel v nich urobiť ani jeden krok, nepozrel sa na mňa, šiel sa rozplakať. To bol signál, že mu v nich asi nie je dobre.
  1. Topánka, ak sa položí na podlahu, nemá sa vpredu špička vykláňať dohora. Topánka má byť celou plochou rovno na zemi.
  1. Radšej suchý zips, ako šnúrky. Je to na každom rodičovi, ak má cit v rukách a neutiahne šnúrkami topánku tak, aby noha nebola odkrvená, tak sú aj šnúrky vporiadku. Toto by som nepovažovala za najdôležitejšie kritérium.

Dnešná doba priniesla termín ,,Barefoot“.

Pre vyvíjajúcu sa nôžku je veľmi potrebná flexibilná, tenká podrážka, vďaka ktorej cíti rôzne povrchy, vyvíja sa, simuluje a „posilňuje“ všetky potrebné svaly. To v topánkach s tvrdou nepoddajnou podrážkou nie je možné. Rovnako dôležitá je však aj šírka, ktorá hrá prím v správnom vývine, prsty vpredu nemajú byť stlačené.  Nízka váha a rovná podrážka bez opätku.

DSC_4188 (8) DSC_4189 (1) DSC_4187

Slovo barefoot pochádza z angličtiny a v preklade znamená “bosý” alebo “naboso”. Odtiaľ pomenovanie “barefoot”, od ktorého vznikol slovenský preklad – bosé nôžky. Jedná sa o topánky verne napodobňujúce pocit chôdze, či behu naboso, ktoré sú pre človeka najprirodzenejšie. Sú navrhnuté tak, aby poskytovali dokonalý kontakt s terénom a maximálne prirodzený pohyb.

V dnešnej dobe je množstvo obchodov s topánkami aj na internete. No na moje prekvapenie, pri výbere topánok pre môjho syna som našla v obchode na  ,,D“,  nemecké topánočky, ktoré sa volali dokonca Beren schuhe, boli drahšie, no spĺňali všetky moje požiadavky.  Prešla som viacero obchodov, topánok s mäkkou ohybnou podrážkou nebolo veľa, ale dali sa nájsť. Pre mňa bolo veľmi dôležité, aby som môjmu synovi topánku vyskúšala, pretože nie každá mu prešla ľahko cez klenbu.

Ako vybrať správnu veľkosť? Vybrala som z topánky  vložku, postavila som na ňu syna a videla som, či má aj priestor na pršteky a či bude mať ešte aj minimálne 1cm navyše. V niektorých obchodoch vám dokonca premerajú nohu dieťaťu, no ale každý strih je iný… treba skúšať.

Moja púť za správnymi topánkami sa skončila úspešne, sú dokonca aj pekné. Syn v nich vie aj utekať, staviať sa na špičky, skákať, a to má len 12 mesiacov. Ak som si predstavila niektoré barefoot topánky z internetu, tak tú hrôzu som svojmu dieťaťu na nohu dať naozaj nechcela, aj keď sa nájdu aj veľmi pekné modely. Mám pocit, že niektorí výrobcovia si zamenili anglické slovíčka a vyrábajú topánočky nie barefoot = bosá noha, ale bearfoot = čo je medvedia noha, a naozaj robia veľké robustné topánky ako pre medvedie laby J.

Kto chce to najlepšie pre nohy svojho dieťaťa, nech ho nechá chvíľku pobehať vonku po trávičke na lúke, alebo u babky po dvore aj po kamienkoch a hline a rôznom nerovnom povrchu (samozrejme pod dozorom). Takto sa zapoja všetky svaly na chodidle a vyformuje sa krásne klenba.

Prajem veľa šťastia pri výbere topánočiek pre vaše deti. Snažte sa splniť pár kritérií, o ktorých som písala, ak niektoré nie je splnené, tak sa nestresujte, my sme nosili tvrdé topánky s klenbou a sme tu :)

 

S láskou,

Kristína

Pre mamičky, na pobavenie, čo navyše chytí za srdiečko

Pre mamičky, na pobavenie, čo navyše chytí za srdiečko

Neskutočná básnička, keď ju čítam tak sa mi miešajú pocity ako  plač, smiech, beznádej, súhlas, radosť, láska k dieťaťu, únava, …. ale nemenila by som ani za nič :)

 

BÁSNIČKA O MAMIČKE

Na materskej tretím rokom

cítim sa byť už otrokom.

Každé ráno pripravená,

že ma čaká dáka zmena,

ale večer s hrôzou zistím,

že to bol deň zas ten istý:

Plienky, hračky, kašičky

a dve zlaté detičky.

Starší o pol šiestej vstáva,

pyžamko si dole dáva.

Do práce sa s tatom strojí,

ten sa toho právom bojí:

“Nemôžeš ísť so mnou zlatko,

veľa roboty má tatko.

Mamička má času more,

pozri sa, už vstala hore!”

Ja strapatá, pomalá,

nočnú som zas ťahala,

lebo malý nechcel spať,

iba cicík cumľovať.

Manžel zdrhá: “Láska idem.

Navar niečo, hladný prídem!”

Tak bez seba od radosti,

začnem plniť povinnosti.

V ruke nočník, v druhej plienka:

“Pozri, v knižočke je lienka!

Chvíľu si tu čítaj, seď,

malého prebalím hneď.”

Tvár umytá, zúbky čisté,

musia niečo papať iste.

Smerujem ich do kuchyne,

cestou otvárajú skrine.

Šaty, šperky, knihy, spreje,

zrazu nič na mieste nie je.

Dve stoličky, podbradníky,

k tomu svorný krik veliký.

Jeden nechce kašu jesť,

pritom reve o 106,

druhému sa šunky máli

a čajík vraj strašne páli.

Po raňajkách hrôza čistá,

na vychádzku oboch chystám.

Obliekaciu vojnu zvediem

a keď ich už pred dom vediem,

pri malom mi nos vykrúti,

nervovo sa takmer zrútim,

cítim to aj cez pančuchy,

pos… sa až pod pazuchy!

Druhý pokus upotená,

zvládnem ako superžena,

do auta ich oboch pútam,

“Kam ich dneska zobrať?” hútam.

“Už viem, k rieke pri kačičky,

to je ten raj pre detičky!”

Ubieha nám rýchlo cesta,

na sedačkách divo vreštia.

O hračku sa naťahujú,

zvyšných dvesto ignorujú.

V parku je to čistý des,

holub, kačka, mačka, pes –

na všetkých sa s chuťou chystá

môj dvojročný terorista.

Nemôžem ho spustiť z očí,

do jazera by hneď skočil.

Z kočíka sa rev ozýva,

celý park sa na nás díva.

Malý mi chce zvestovať,

že ho musím pestovať.

Na rukách ho teda vláčim,

ťahám tašku,kočík tlačím.

Na staršieho pritom vrieskam,

nech nespadne na preliezkach.

Keď lavičku voľnú zbadám,

od únavy na ňu padám.

A pre moje detičky,

vyťahujem čajíčky,

mandarínky, keksíky,

veď majú hlad veliký.

Po desiatich minútach,

dogebrení sú až strach.

Tak oznámim: “Moji milí,

výlet sa ku koncu chýli.”

Cestou domov – radosť veľká,

zaspia obe strašidielka.

Do postieľok ich vyklopím,

varešky sa s chuťou chopím.

A pre blaho rodiny,

varím zo dve hodiny.

Priebežne periem a suším,

upratať nestihnem, tuším.

A hľa – už sú krpci hore,

musím sa mať na pozore,

výtržnosti totiž množia,

snáď len požiar nezaložia.

Vo dverách sa manžel zjaví:

“Hotový som” smutne vraví.

“Daj mi niečo na večeru,

to bol zas deň, namôjveru!”

Kým papá ja kŕmim deti,

umývam riad, zhŕňam smeti.

Posťažovať sa mu snažím,

že po chvíľke kľudu bažím.

Chápavo mi hlavou kýva,

do novín sa pritom díva.

Vytratí sa nenápadne,

na mňa ďalšia šichta padne.

Že mal prácu, musím chápať,

počujem ho z gauča chrápať.

Chalanov do vane súrim,

“Zas nestihnem seriál!” zúrim.

Mydla, šampónu sa stránia,

do postele sa ísť bránia.

V pyžamách (mám radosť veľkú)

chcú sa hrať a kukať telku.

O polnoci, chvalabohu

nevidno už ani nohu.

Hore je len mamička

a kamoška žehlička.

O pol druhej zbitá líham,

vlasy si zmyť zas nestíham.

Sníva sa mi krásny sen,

že mám zajtra voľný deň…

 

Zdroj:

http://najmama.aktuality.sk/forum/klub-mamiciek/6272/basen-pre-vsetky-mamicky/

publikované aj na FB autorom Slimáčik

 

Čo všetko má Angelina Jolie pred sebou po odstránení vaječníkov? Mala iné možnosti?

Čo všetko má Angelina Jolie pred sebou po odstránení vaječníkov? Mala iné možnosti?

Je odstránenie vaječníkov tou správnou voľbou? Vaječníky produkujú dôležité hormóny, ktoré robia ženu ženou. Angelinine telo sa dostalo do predčasnej menopauzy už v 39 rokoch. Spravila takto nepriamo reklamu testovaniu BRCA mutácii a nastolila takto nepriamo celosvetový trend mazektómií a odstraňovaniu vaječníkov?

 

Angelina svoje rozhodnutie v médiách zdôvodnila históriou výskytu rakoviny v jej rodine, ako aj tým, že jej telo nesie mutáciu génu BRCA1. Skúsim vysvetliť, čo štatisticky takáto mutácia predstavuje.

Čo vlastne je BRCA1?

BRCA1 je určitý typ mutácie génu. Určité variácie BRCA1 génu vedú k zvýšenej pravdepodobnosti rakoviny prsníkov, ako aj k dedičnosti rakoviny prsníkov a vaječníkov. Výskumníci odhalili stovky mutácii BRCA1 génu, veľa z nich je spájaných so zvýšeným rizikom rakoviny. Ženy s abnormalitou génu BRCA1 alebo BRCA2 majú pravdepodobnosť výskytu rakoviny prsníka až do 80% do veku 90 rokov. Zvýšené riziko rakoviny vaječníkov je asi 55% pre ženy s BRCA1 mutáciou a asi 25% pre ženy s BRCA2 mutáciou. [1]

Zaujímavé je, že Angelina takto nepriamo pomáha spoločnosti Association for Molecular Pathology v. Myriad Genetics lawsuit, ktorá zatiaľ ako jediná robí diagnostiku týchto mutácií.[6] Spoločnosť mala 1600 zamestnancov v roku 2014 a obrat vo výške takmer 800 miliónov USD.[2]

Angelina má BRCA1 mutáciu génu. Lekári jej vyčíslili pravdepodobnosť rakoviny vaječníkov na 50%. Jej mama mala rakovinu prsníkov a zomrela na rakovinu vaječníkov. Jej stará mama zomrela na rakovinu vaječníkov. Jej teta zomrela na rakovinu prsníkov 3 mesiace po tom, čo si Angelina dala odstrániť prsníky.

Rada by som ešte dodala, že rakovina prsníkov u žien s mutáciou génu BRCA1 predstavuje približne 5-10% výskytu rakoviny prsníkov. Odstránenie prsníkov nezabezpečí, že sa riziko výskytu rakoviny minimalizuje na nulu. Takýto život v strachu nás môže dohnať možno aj k rozhodnutiam, ako spravila Angelina. Skôr by som sa v takomto prípade snažila sústrediť na to pozitívne, čo nám život prináša, ako žiť v neustálom strachu, čo ak…

Angelina Jolie si nechala odstrániť vaječníky. Toto jej rozhodnutie vo mne evokovalo niekoľko otázok. So záujmom som si najskôr prečítala jej vyhlásenie pre New York Times. Niektoré jej zdôvodnenia uvádzam nižšie.

Pred niekoľkými týždňami ju lekár upozornil, že krvné testy ukazujú malé riziko a mala by navštíviť chirurga, aby okamžite skontroloval vaječníky. Ultrazvukové vyšetrenie však nič neukázalo. „Uľavilo sa mi, pokiaľ by šlo o rakovinu, bola by s najväčšou pravdepodobnosťou v rannom štádiu.“ Aj napriek tomu, podstúpila laparoskopickú obojstrannú adnexektómiu (operačné odstránenie vajíčkovodov a vaječníkov). Lekári našli maličký zhubný nádor na jednom vaječníku. V tkanive žiadne príznaky rakoviny neboli. Testy ukázali niektoré zmeny v oblasti vaječníkov, ktoré by potenciálne mohli viesť k zhubnému nádorovému ochoreniu. [3]

 

Angelina povedala: „Niektoré ženy berú po takomto zákroku hormonálnu antikoncepciu, alebo zriedkavo alternatívnu medicínu v kombinácii s častými preventívnymi prehliadkami. Je viac možností ako sa vysporiadať so zdravotnými problémami. Najviac dôležité je vedieť o týchto možnostiach a rozhodnúť sa pre tú, ktorá je pre teba tou najlepšou. Momentálne mám malú náplasť, ktorá obsahuje estrogén a IUD (vnútromaternicové teliesko) s obsahom progesterónu bolo vložené do mojej maternice. Pomôže mi to udržiavať moju hormonálnu rovnováhu, avšak oveľa podstatnejšie je, že mi to pomôže predchádzať rakovine maternice. Rozhodla som sa ponechať si maternicu, lebo rakovina maternice sa nevyskytla v rodinnej histórii.“ V súčasnosti sa snaží prírodnými prostriedkami podporovať svoj imunitný systém. Bez ohľadu na prísun nových hormónov som teraz v menopauze. Už nikdy nemôžem mať deti a očakávam určité fyzické zmeny. Príjmem v pokoji všetko, čo príde, nie preto, že som silná, ale preto, že je to súčasť života. Nie je sa čoho báť.” [3]

Na diskusiu by bolo, či takáto umelá hormonálna rovnováha, bude prospievať jej telu, či by sa necítila podstatne lepšie v prirodzenom cykle, kde sú výkyvy hormónov úplne iné, ako pri náplasti a IUD.

Angelina povedala:  “Na osobnej rovine sa necítim o nič menej ženou, cítim sa posilnená, že som spravila silné rozhodnutie, ktoré mi v žiadnom prípade neuberá na mojej ženskosti.” [4]

 

Neľahké rozhodovanie so zdravotnými následkami

V roku 2013 si dala Angelina odstrániť prsia, aby takto predišla rakovine prsníkov. Mazektómia (odstránenie prsníkov), nenesie so sebou nežiadúce riziká. Prsia plnia biologickú funkciu najmä počas dojčenia, ich strata nenesie negatívny vplyv na zvyšok tela, vplyv môže byť na psychiku ženy. Mazektómiou znížila pravdepodobnosť výskytu rakoviny prsníkov pod 5%.

Svoje rozhodnutie zvažovala Angelina už dlhší čas. Zákrok je síce menej zložitý, než odstránenie prsníkov, ale jeho následky sú závažnejšie. Chirurgicky nastolená menopauza má traumatickejší vplyv na telo, ako prirodzená, na ktorú sa telo pripravuje dlhšie.

Gynekologička Leila Hanna z Londýna povedala: “Avšak odstránenie vaječníkov môže viesť k ťažkostiam ako sú: ochorenie srdca, rednutie kostí, pleť stráca elasticitu, depresie, pokles libida.” [5]

Vznikajú takto riziká: ochorenie srdca, vysoký krvný tlak, cievna príhoda. Rapídne starnutie všetkých orgánov, ktoré potrebujú estrogén, čo je takmer celé ženské telo. Vplyv na mentálne zdravie, keďže hormóny ovplyvňujú to, ako sa cítime, ako myslíme. Takéto rozhodnutie, nie je len o tom znížiť pravdepodobnosť, ale je aj o zvyšovaní iných pravdepodobností… Stojí toto všetko za zníženie pravdepodobnosti výskytu rakoviny vaječníkov?

Odstránenie prsníkov je jedna vec, avšak odstránenie vajcovodov, je už niečo úplne iné. Jej telo prejde dramatickou zmenou. Hormóny z náplaste a IUD jej pomôžu aspoň čiastočne eliminovať iné negatívne vplyvy. Tým, že odstránila orgán, ktorý je najčastejšie postihovaný touto mutáciou, nezabezpečí, že sa gén neprejaví inde – maternica, krčok maternice, alebo iné tkanivo citlivé na estrogén… Tu by som rada podotkla, že z jej vlastného pohľadu robí to najlepšie rozhodnutia pre ňu, aké vie, s informáciami ktoré má.

 

Čo je prevenciou?

Významne znížiť pravdepodobnosť ochorenia na rakovinu dokáže dojčenie. Dojčenie patrí medzi hlavný nástroj prevencie rakoviny prsníka. Všetky kampane zameriavajúce sa na prevenciu rakoviny prsníka by sa mali zamerať na dojčenie a na to, aby matky mohli dojčiť do prirodzeného odstavenia dieťaťa. Štúdie dokázali, že strava bohatá na zeleninu a dostatok aktívneho pohybu, psychická pohoda majú taktiež ochranné účinky. Bolo dokázané, že používanie hormonálnej antikoncepcie znižuje riziko rakoviny vaječníkov o 30 až 50 percent. Avšak to by bolo na podstatne dlhšiu debatu, pretože hormonálna antikoncepcia spôsobuje radu ďalších nežiadúcich účinkov, ktoré je potrebné zvážiť. Najlepšou prevenciou je pravidelná návšteva gynekológa a absolvovanie vyšetrení na diagnostiku týchto ochorení. Ženám odporúčam spoznať ich prirodzený cyklus, napríklad aj prostredníctvom Creightonského modelu starostlivosti o plodnosť. Takáto informovanosť a dokonalé poznanie vlastného tela, je taktiež skvelou prevenciou, napríklad aj rakoviny krčka maternice.

Jej rozhodnutiu predchádzala diagnostika odborníkov. Ako náhle nastalo maličké riziko, rozhodla sa pre operáciu. To, že minimalizuje výskyt rakoviny lokálne, neznamená že ju nedostane vôbec, respektíve z jej rozhodnutia nevzniknú iné choroby. Je možné, že táto operácia jej pomôže hlavne psychicky, veď nie nadarmo sa hovorí, že psychika je spúšťačom chorôb.


Mala Angelina iné možnosti?

Centrá biogenetického výskumu vo svojich vedeckých článkoch tvrdia, že tak ako iné gény, tak aj tento gén a jeho negatívne prejavy sa dajú ovplyvniť životosprávou. Jej testy ukázali zápalové markery v tele. Mohla skúsiť tieto hodnoty ovplyvniť životosprávou a spoľahnúť sa na tvrdenia vedcov, ktorí poskytujú iný pohľad na genetiku?

Stále je viac možností, ako sa vysporiadať s takýmto problémom. Mohla myslieť pozitívne a spoľahnúť sa na 10-15% pravdepodobnosť, že rakovinu nedostane?

 

Aké dôsledky má jej konanie na verejnosť?

Angelina ospravedlňuje svoje rozhodnutie tým, že jej deti nikdy nebudú musieť povedať, že ich mama zomrela na rakovinu vaječníkov tak, ako jej mama. Angelina má dve biologické dcéry, a preto je ako matka svojim deťom príkladom. V prípade, že dcéry majú BRCA1 mutáciu, budú pokračovať v jej šľapajach? Ak bude mať o 3 roky napríklad maličké podozrenie na rakovinu maternice, dá si ju odstrániť? Bude toto opäť pozitívnym príkladom pre jej dcéry a jej fanúšikov?

Spravila takto nepriamo reklamu testovaniu BRCA mutácii a nastolila nepriamo celosvetový trend mazektómii a odstraňovaniu vaječníkov?

Čo ja považujem za neskutočne statočné je, že poskytla svoje telo na takéto vedecké experimenty. Frustrujúce je, že ani jej lekári, ani ona, nevie, či to bude úspešné, alebo nie. Čo je úplne najviac frustrujúce pre nás ostatné „nie celebrity“? Aj napriek financiám, ktorými Angelina disponuje na najlepšiu zdravotnú starostlivosť, sa rozhodla pre tak drastické riešenie, ktorým však nevie na 100% zabezpečiť, že rakovinu nedostane. Nosíme rúžové stužky, organizujú sa zbierky, podporuje sa veda a výskum rakoviny. Toto všetko nestačí na to, aby Angelina mala istotu, že ak by k výskytu rakoviny v jej prípade došlo, s najlepšou lekárskou pomocou, by toto ochorenie mohla prežiť. Prejavila takto nedôveru voči lekárom, ktorí by ju v prípade ochorenia liečili? Je odstraňovanie orgánov, považované za prevenciu?

Za zvážnie stojí to, či sa lekári, s ktorými Angelina konzultuje svoje zdravotné riziká, zamysleli nad faktom, že takýmito lekárskymi odporúčaniami, jej pomáhajú v rozhodnutiach, ktoré zmrzačujú jej telo. Zamýšľala som sa nad tým, ako sa píše, že je statočná, lebo dokázala spraviť takéto rozhodenie. Ja považujem každého človeka za statočného, ktorý sa rozhodne podstúpiť operáciu, lebo každá operácia nesie so sebou istú mieru rizika.

V konečnom dôsledku je to rozhodnutie Angeliny, ktorá má právo sa slobodne rozhodovať. Avšak týmto článkom som chcela poukázať na to, či má človek právo poškodzovať si vlastné zdravie a plodnosť pri zvýšenej pravdepodobnosti výskytu tej, či inej choroby. Spýtajme sa sami seba.

 

Ľudmila

 

Zdroje:

[1] http://www.breastcancer.org/risk/factors/genetics

[2] Myriad Annual Report 2014  http://www.myriad.com/news-center/investor-information/

[3] http://www.nytimes.com/2015/03/24/opinion/angelina-jolie-pitt-diary-of-a-surgery.html?_r=0

[4] Jolie, Angelina (May 14, 2013). “My Medical Choice”. The New York Times http://www.nytimes.com/2013/05/14/opinion/my-medical-choice.html?_r=0

[5] http://www.dailymail.co.uk/news/article-3008860/Angelina-Jolie-reveals-ovaries-removed-just-two-years-double-mastectomy-doctors-discover-faulty-gene.html

[6] Schwartz J (2009-05-12). “Cancer Patients Challenge th Patenting of a Gene”. Health. New York Times. http://www.nytimes.com/2009/05/13/health/13patent.html